Príroda je všade okolo nás. Pochádzame z nej, dáva nám život a tvorí celý náš svet. Ale vďaku jej neprejavujeme úplne najlepšie. Preto sa v posledných rokoch hovorí o pojmoch ako je globálne otepľovanie, skleníkový efekt či klimatická kríza. Všetky tieto pojmy znejú aj sú strašidelné. Mnohokrát im však nechápeme alebo im nerozumieme dostatočne a presne. A na to sme tu my! Ideme si spoločne vysvetliť zopár základných ekologických pojmov.
Globálne otepľovanie je pojem, o ktorom počúvame najčastejšie. Globálne otepľovanie je definované ako zvýšenie priemernej teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku na celej planéte. Podľa meraní a prieskumov je priemerná ročná teplota na Zemi už o viac ako 1 stupeň Celzia vyššia ako v predpriemyselnom období. Môže sa to zdať málo, avšak priemerná ročná teplota neustále stúpa. Ak táto teplota stúpne na 2 stupne Celzia, planéta ako ju poznáme teraz, už nebude. A nikto naozaj netuší, aké extrémne zmeny nám môže tento jav priniesť.
Skleníkové plyny najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. V atmosfére sa nachádzajú prirodzene. Väčšinu z nich tvorí vodná para (asi 60 %), potom tu máme oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ozón. V podstate by bolo všetko fajn, ak by ich pomer v atmosfére bol rovnaký ako tomu má byť. Ten však nie je. Oxid uhličitý a metán sú plyny, ktoré sú v atmosfére čoraz viac zastúpené. Vznikajú pôsobením najmä ľudskej činnosti. Napríklad metán vzniká pri chove dobytka (hlavne kráv), ktorý je vďaka nášmu konzumu veľmi vyhľadávaným mäsom. Oxid uhličitý sa dostáva do atmosféry najmä z dopravy, ale napríklad aj z tovární na výrobu oblečenia, ktoré si neskôr kúpime za 2 € v obchode. No jeho skutočná cena v prírode je oveľa vyššia. Oxid uhličitý začal enormne rásť s nástupom priemyselnej revolúcie a je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania.
Skleníkový efekt je vyvolaný práve skleníkovými plynmi. Naša planéta cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie a v noci zase pohlcuje dlhovlnné žiarenie a tak sa prirodzene otepľuje. Podobný jav môžeme nájsť v skleníkoch a tak si už iste tento názov zapamätáte. Aby sme sa však správne pochopili, treba podotknúť, že skleníkový efekt je jav, ktorý je na planéte Zem od jej vzniku. Bez neho by sme na Zemi mali priemernú teplotu -18 stupňov Celzia a nie príjemných 14 stupňov, ako je tomu teraz. Skleníkový efekt, ktorý však svojou činnosťou značne ovplyvňujeme sa nazývy antropogénny. A práve ten pozostáva z našich skleníkových plynov.
Klimatická kríza je výsledkom všetkých týchto pojmov. Klimatická kríza súvisí so zmenou klímy. Zmeny klímy sú prirodzeným javom, ktorý sa na našej planéte uskutočnil už niekoľkokrát. Avšak zmena klímy, ktorá sa deje teraz je iná. Podľa vedcov je priamo spôsobená ľudskou činnosťou. Napriek tomu, že by k nej v budúcnosti došlo, dnes prebieha 10-15 x rýchlejšie ako akákoľvek klimatická zmena v histórii a jej priebeh je oveľa dramatickejší a katastrofálnejší. Terajšia klimatická kríza sa prejavuje v zmene teploty a najmä v jej extrémoch – ako sú suchá, búrky, tornáda atď. S extrémnymi zmenami teplôt úzko súvisí život rastlín, následne zvierat a samozrejme i nás. Keďže v prírode všetko so všetkým súvisí, klimatická kríza sa týka nás všetkých. A je našou povinnosťou sa postarať o to, aby Zem, na ktorej žijeme bola v dobrom stave a aby sme my prosperovali zároveň s ňou.